Zriadenie Spišského biskupstva
Spišské biskupstvo bolo oficiálne zriadené 13. marca 1776. Pápež Pius VI. ho ustanovil bulou Romanus pontifex na základe dvorného dekrétu panovníčky Márie Terézie z 15. januára toho istého roku. Vzniklo vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva, pričom súčasne s ním boli na území dnešného Slovenska zriadené aj biskupstvá Banskobystrické a Rožňavské. Nová diecéza historicky a duchovne nadviazala na starobylé Spišské prepoštstvo, ktorého korene a prvá písomná zmienka siahajú až do roku 1209. Zásadným krokom pri formovaní nového biskupstva bolo pripojenie regiónov Liptova a Oravy k pôvodnému územiu Spiša. Sídlom biskupa sa stala Spišská Kapitula, ktorá už od stredoveku plnila funkciu kľúčového cirkevného centra a hodnoverného miesta.
Vývoj začlenenia do cirkevných provincií
Z hľadiska cirkevnosprávneho členenia prešla Spišská diecéza počas svojej existencie viacerými zmenami. Pri svojom vzniku v roku 1776 sa stala sufragánom Ostrihomu. Neskôr, na základe dekrétu cisára Františka I. a buly Super universas orbis terrarum Ecclesias od pápeža Pia VII. z 9. augusta 1804, bola diecéza začlenená pod novovzniknutú Jágerskú cirkevnú provinciu. Zmena politických hraníc po vzniku Československej republiky viedla k tomu, že 29. mája 1922 vzala Svätá Stolica Spišské biskupstvo do svojej vlastnej a priamej správy.
Ďalší historický medzník nastal 30. decembra 1977, keď pápež Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Qui divino zriadil samostatnú slovenskú cirkevnú provinciu s metropolou v Trnave, ktorej súčasťou sa stal aj Spiš. Súčasný stav platí od 31. marca 1995, keď pápež Ján Pavol II. bulou Pastorali quidem permoti erigoval Košickú cirkevnú provinciu. Košice boli povýšené na arcibiskupstvo a Spišská diecéza sa spolu s Rožňavskou stala jej sufragánom.
Duchovný rozmach a vzdelávacie inštitúcie
Rozvoj diecézy bol úzko spätý so vzdelávaním a formáciou kléru i laikov. Už v roku 1815 bol v Spišskej Kapitule založený kňazský seminár a o štyri roky neskôr, v roku 1819, tu vznikol aj najstarší učiteľský ústav vo vtedajšom Uhorsku. Mimoriadne obdobie duchovného rozmachu nastalo po roku 1921 s príchodom biskupa Jána Vojtaššáka. Jeho úsilie viedlo k obnove duchovného života, vzniku nových vzdelávacích i charitatívnych inštitúcií, farností a spolkov.
V roku 1925 zvolal prvú diecéznu synodu, ktorej prezieravé závery pomohli zachovať vieru a účinné riadenie diecézy aj v neskorších obdobiach prenasledovania. Biskup Vojtaššák sa taktiež zaslúžil o zavedenie ustavičnej adorácie Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej v jednotlivých farnostiach podľa presného rozpisu. Táto unikátna tradícia sa v Spišskej diecéze nepretržite zachováva až dodnes.
Obdobie útlaku a novodobá obnova
Nástup komunistického režimu priniesol diecéze desaťročia ťažkého prenasledovania. Po nespravodlivom uväznení biskupa Vojtaššáka zostala diecéza takmer 40 rokov bez biskupa a bola spravovaná len kapitulnými vikármi. Zásadný zlom nastal ešte v záverečnej fáze totality v roku 1989. Už 26. júla 1989 bol za nového spišského biskupa menovaný a následne 9. septembra 1989 aj vysvätený Mons. František Tondra. Hoci úrad prevzal ešte pred samotným pádom komunistického režimu, k plnohodnotnej obnove cirkevného života mohlo dôjsť až po novembrových udalostiach. V zmenených podmienkach slobody úspešne obnovil všetky kľúčové inštitúcie a na konci svojho pôsobenia vyhlásil Druhú diecéznu synodu.
Zlatým písmom sa do novodobých dejín biskupstva zapísala vzácna návšteva pápeža dnes už svätého Jána Pavla II. Počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v dňoch 2. a 3. júla 1995 osobne navštívil a požehnal územie Spišskej diecézy, pričom zavítal priamo do Spišskej Kapituly, Levoče, Popradu a Vysokých Tatier.
