Preskočiť na obsah

Láb

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Láb
obec
Kostol Všetkých svätých
Vlajka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Región Záhorie
Nadmorská výška 152 m n. m.
Súradnice 48°21′56″S 16°58′20″V / 48,365422°S 16,972308°V / 48.365422; 16.972308
Rozloha 27,85 km² (2 785 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 221 (31. 12. 2025) [2]
Hustota 79,75 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1206
Starosta Štefan Fogl[3] (nezávislý)
PSČ 900 67
ŠÚJ 508039
EČV (do r. 2022) MA
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu		 Obecný úrad Láb
Láb 503
900 67
E-mailová adresa starosta@obeclab.sk
Telefón 7790333
Fax 7790323
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Mapa
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Láb
Webová stránka: obeclab.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Láb je obec na Slovensku v okrese Malacky v Bratislavskom kraji. Leží na juhu Záhorskej nížiny, približne osem kilometrov južne od Malaciek a asi 35 km od Bratislavy.[4][5] Prvá písomná zmienka o osade pod názvom Loyp je z roku 1206, z darovacej listiny uhorského kráľa Ondreja II.[6]

V obci je rímskokatolícky kostol Všetkých svätých a kaplnka sv. Vendelína z roku 1755; veža kostola sa 2. septembra 2014 čiastočne zrútila a odhalila jeho románsky pôvod.[7][8] V okolí sa nachádzajú Lábske jazero, Jakubovské rybníky a Pieskovňa.[9] Cez obec preteká potok Oliva a potok Močiarka. Obec je známa aj tradičným lábskym krojom a výšivkou.[4]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Kataster obce s dĺžkou hraníc 24,5 km hraničí s katastrami obcí Plavecký Štvrtok, Jakubov, Vysoká pri Morave, Zohor a Lozorno. Rozloha katastra je 27,85 km² (2 785 ha).[5][10] Obec leží v údolí potoka Močiarka.[5]

Východnou časťou katastra prechádza železničná trať Bratislava – Malacky – Kúty, obec však nemá vlastnú stanicu. V obci je šesť autobusových zastávok.[5]

Vodstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Lábske jazero je bývalé mŕtve rameno potoka Malina; má dĺžku približne 1 km, šírku 40 až 100 metrov, piesčité dno a využíva sa na kúpanie a rybolov.[4][5] Obec ako miesta na oddych uvádza aj Jakubovské rybníky, Pieskovňu, Centúz a Šutrovňu.[9]

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia doložená podoba názvu je Loyp (1206).[6][4] Zdroje, ktoré som mal k dispozícii, nevysvetľujú pôvod názvu.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Praveké a včasnostredoveké osídlenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie obce bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Archeologické nálezy z roku 2018 preukázali keltské sídlisko z obdobia okolo roku 450 pred n. l. a doklady slovanského osídlenia z 8. storočia, z obdobia Veľkej Moravy.[6]

Stredovek

[upraviť | upraviť zdroj]

Osada s názvom Loyp sa spomína v darovacej listine Ondreja II. z roku 1206, ktorou kráľ daroval majetok grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan; listina sa týka aj susedného Plaveckého Štvrtka (pozri dejiny Plaveckého Štvrtka).[6] V roku 1333, po sporoch v rodine o hranice majetku, rozdelila bratislavská kapitula „Štvrtocký majetok“ na dve časti – Štvrtok a Láb – čím sa Láb osamostatnil.[6] Obec neskôr patrila k Plaveckému panstvu a potom k panstvu Stupava.[4]

Novovek

[upraviť | upraviť zdroj]

V 16. storočí sa v oblasti usadili chorvátski kolonisti.[6] Farnosť Láb vznikla roku 1682.[5] V roku 1720 už v obci pracoval mlyn.[4]

Kostol Všetkých svätých bol po požiari prestavaný v rokoch 1722 – 1728 a vysvätený druhú októbrovú nedeľu roku 1748; jeho predchodca sa spomína už roku 1333.[8][4] Veža kostola k nemu pribudla roku 1744.[11] Pri kostole a v obci sa zachovali barokové sochy z 18. storočia, napríklad socha sv. Jána Nepomuckého z 30. augusta 1732 s erbom zemepána Pálffyho a socha sv. Floriána.[8] Kaplnka sv. Vendelína, patróna dobytka, bola postavená roku 1755 na okraji obce pri ceste na Jakubov a dodnes sa k nej každoročne v deň sviatku sv. Vendelína koná procesia.[8]

Od roku 1849 pôsobil v obci ako farár Ignác Juračka (1820 – 1899), ktorý v Lábe slúžil päťdesiat rokov a je pochovaný na miestnom cintoríne.[12][8]

19. a 20. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu zeleniny, ktorú predávali až vo Viedni, a tradičným remeslám – rezbárstvu a vyšívaniu. Už v 19. storočí fungovala v obci tehelňa, píla a továreň na výrobu rákosových výrobkov; v obci pôsobili aj obchodníci s liečivými rastlinami. Mnohí obyvatelia hľadali prácu v susednom Rakúsku alebo sa vysťahovali za oceán.[6][4]

Obec bola elektrifikovaná v roku 1940, v rokoch 1959 – 1960 sa do nej zaviedol plyn a v roku 1968 vodovod. Materská škola vznikla roku 1947 a základná škola sa roku 1972 presťahovala do dnešnej budovy.[5][6] V miestnom parku odhalili roku 1990 bustu Milana Rastislava Štefánika a roku 1999 pamätnú tabuľu farárovi Ignácovi Juračkovi.[8]

Na území obce sa ťažila ropa a zemný plyn; ložisko ropy a zemného plynu Láb (dobývací priestor Láb) je dnes vyťažené a slúži ako podzemný zásobník plynu.[13][14]

21. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pád kostolnej veže (2014)

[upraviť | upraviť zdroj]

V utorok 2. septembra 2014 okolo poludnia sa zrútila približne 30 metrov vysoká veža kostola Všetkých svätých spolu s prednou časťou kostola. Trosky vytvorili vrstvu s rozmermi zhruba 10 × 12 × 5 metra, zasypali oltárny priestor, poškodili baldachýn hlavného oltára s obrazom a zničili historickú menzu s bohostánkom; trosky ležali aj po podlahe kostola.[15] Časť trosiek spadla do ohradeného kostolného dvora, nie na ulicu.[7] Zničené boli aj cenné umelecké diela – maľby, sochy a bohostánok.[16]

Nikto sa nezranil. Pôvodné hlásenie o osobe pod troskami sa nepotvrdilo; na mieste zasahovalo 18 hasičov a policajt so psom na vyhľadávanie osôb.[15] Farár Lukáš Šlosár v čase pádu v kostole nebol.[16] Podľa spravodajstva mal byť v čase udalosti u zubára.[17]

Polícia začala trestné stíhanie pre všeobecné ohrozenie a príčinu skúmal statik a pamiatkový úrad.[18] Podľa správ z regiónu bola príčinou dlhotrvajúca zrážková činnosť: mäkká hlina a piesok v základoch a stavbe sa presýtili vodou a stratili nosnosť.[16][19] Odborník oslovený médiami uviedol, že veža sa nezrútila ako ceruzka od päty, ale sa zlomila v strednej časti po tom, čo povolilo podložie. Miestni spomínali aj možný vplyv elektronických zvonov, ktoré mohli spôsobiť rezonanciu, no nič to nepotvrdzovalo.[18]

Starostka Monika Valúchová uviedla, že kostol bol šesť rokov pred pádom rekonštruovaný pod prísnym dohľadom statika a podľa vypracovaného projektu; projekt z roku 2004 pritom dokumentoval trhliny na veži a nebolo jasné, či sa opravy dokončili.[16] Podľa portálu Záhorák sa veža už predtým nakláňala a plánovali ju spevniť injektážou.[15] Statik Jozef Kuzma potvrdil, že hlavná konštrukcia kostola je pevná; riaditeľ krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič označil škody za výrazné a odporučil odviezť umelecké diela na farský úrad.[16] Bohoslužby sa dočasne konali inde.[16] Úvahy zahŕňali odstránenie sutiny a zabezpečenie poškodenej steny, aby sa kostol mohol ďalej využívať.[18]

Románsky nález a obnova

[upraviť | upraviť zdroj]

Pád veže odhalil na pôvodnej západnej stene lode tehlové slepé arkády a románske murivo. Kostol, ktorý sa dovtedy pokladal za renesančný, resp. podľa výskumu z roku 2003 za gotický s presbytériom a vežou z prvej polovice 14. storočia, tak vznikol podľa Apsidy už v 13. storočí, čo zodpovedá aj prvým písomným zmienkam o osade (1206 a 1271). Išlo o jednoloďový tehlový kostol s polvalcovými oporami, aké sú na Slovensku vzácne; podľa Apsidy podobné arkády nesie aj románsky kostol v Šaštíne-Strážach.[11][20] Postoj uvádza, že kostol je približne o 200 rokov starší, než sa predpokladalo; Apsida hovorí o posune približne o 300 rokov.[19][11] Pri barokovej prestavbe v rokoch 1722 – 1728 bolo pôvodné románske presbytérium zbúrané a nahradené oveľa väčšou loďou s opačnou orientáciou.[20]

Farnosť dala pri obnove prednosť reštaurovaniu poškodených sôch, malieb a svätyne pred stavbou novej veže; na pôvodnom mieste ju pre nájdené románske reliéfy nemožno postaviť bez ich zničenia. Dokončenie obnovy sa podľa Postoja očakávalo v roku 2021 a záviselo od súhlasu krajského pamiatkového úradu a arcibiskupského úradu.[19] Podľa denníka SME nebolo dosť peňazí na dostavbu celej veže.[21] V roku 2020 dostala farnosť dotáciu 20 000 € na obnovu západnej fasády, kde sa zachovali zvyšky pôvodných románskych opôr a omietky.[20] Kostol čaká na komplexný archeologický a architektonický výskum.[11]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci žije okolo 1 400 – 1 500 obyvateľov (údaje jednotlivých zdrojov sa líšia rokom aj metodikou), hustota zaľudnenia je približne 50 obyvateľov na km².[5][10] Prevažuje slovenská národnosť a od založenia obce aj rímskokatolícke vierovyznanie; pri sčítaní v roku 2001 sa k nemu hlásilo 83 % obyvateľov.[5]

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je spojená s ťažbou zemného plynu, ropy a gazolínu, ktorú zastrešuje spoločnosť NAFTA a. s. (Gbely). V poľnohospodárstve sa pestuje zelenina a obilie, najmä raž.[5] V obci je verejný vodovod, plynofikácia a novovybudovaná verejná kanalizácia s čistiarňou odpadových vôd.[5] K službám patrí obchod, pošta, čerpacia stanica, reštaurácia a zdravotnícke zariadenie.[10]

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Lábsky kroj patrí medzi najkrajšie na Záhorí; pre mužský kroj sú typické svetlomodré odtiene a pre ženský biela so svetlomodrou. Súčasťou tradičnej kultúry je „lábska výšivka“.[4]

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Všetkých svätých

[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Všetkých svätých je najväčšia, najstaršia a najkrajšia pamiatka obce. Po páde veže v roku 2014 sa ukázalo, že pochádza z románskeho obdobia (pozri vyššie). Pramene datujú jeho vznik rozdielne: podľa Združenia miest a obcí Záhorskej oblasti ide o renesančný kostol z roku 1561, ktorý bol v rokoch 1722 – 1728 prestavaný, obec uvádza predchodcu už roku 1333 a vysvätenie po prestavbe roku 1748; v starších textoch sa objavuje aj rok 1665.[8][4] Kostol je zapísaný v zozname pamiatkového fondu (ÚZPF č. 440/0); v roku 2003 preň vypracovali architektonicko-historický výskum Ivan Gojdič, M. Timková a Kristína Zvedelová.[22]

Kaplnka sv. Vendelína

[upraviť | upraviť zdroj]

Barokovú kaplnku sv. Vendelína, patróna dobytka, postavili roku 1755 na okraji obce pri hlavnej ceste na Jakubov.[8]

Sochy a pamätníky

[upraviť | upraviť zdroj]

Socha sv. Jána Nepomuckého (30. august 1732) s erbom Pálffyovcov, socha sv. Floriána, busta Milana Rastislava Štefánika (1990) a pamätná tabuľa Ignáca Juračku (1999).[8]

Osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ján Gerthofer (* 1910 – † 1991), vojenský a civilný pilot
  • Mária Kišonová-Hubová (* 17. marec 1915 Láb – † 11. august 2004 Bratislava), operná speváčka (soprán) a pedagogička; v opere SND pôsobila v rokoch 1938 – 1978, od roku 1951 učila na VŠMU, roku 1968 dostala titul národná umelkyňa.[23] Obec ju označuje ako prvú slovenskú opernú speváčku a uvádza pôsobenie v SND v rokoch 1943 – 1947.[12]
  • Branislav Kostka (* 1971), hudobník, dirigent, skladateľ a producent
  • Vojtech Horák, učiteľ a politik, funkcionár HSĽS, poslanec Snemu Slovenskej republiky a školský inšpektor[12]
  • Tobiaš Lazar (* 30. máj 1935), plukovník a vojenský letecký inžinier, dekan Fakulty vojenského leteckého inžinierstva v Košiciach, od roku 1986 profesor Vojenskej akadémie v Brne, autor vyše 120 vedeckých prác a 20 patentov[12]
  • Michal Gerthofer (* 30. november 1927), elektroinžinier v naftovom priemysle a geofyzik, kandidát vied v odbore aplikovanej geofyziky (1986); zomrel v Kanade[12]
  • Ján Lazar (* 22. apríl 1916 – † 1984), kapitán a pilot československej perute č. 311 v RAF, neskôr zakladateľ obuvníckej továrne v Nairobi; zomrel v Austrálii[12]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ignác Juračka (* 1. máj 1820 Kopčany – † 27. august 1899 Láb), farár v Lábe od 14. marca 1849 po dobu päťdesiatich rokov[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Láb [online]. Združenie miest a obcí Záhorskej oblasti, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  5. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Obec Láb [online]. InfoWeby.sk, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  6. 1 2 3 4 5 6 7 8 História a osobnosti obce [online]. Obec Láb, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  7. 1 2 V Lábe na Záhorí sa zrútila kostolná veža [online]. TASR / teraz.sk, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  8. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Historické pamiatky [online]. Obec Láb, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  9. 1 2 Jazerá [online]. Obec Láb, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  10. 1 2 3 Láb – Okres Malacky [online]. E-OBCE.sk, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  11. 1 2 3 4 Stručne: pád veže odhalil románsky pôvod kostola v Lábe [online]. Apsida.sk, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  12. 1 2 3 4 5 6 7 Osobnosti [online]. Obec Láb, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  13. ↑ Zmeny a doplnky ÚPN obce Plavecký Štvrtok [online]. Obec Plavecký Štvrtok, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  14. ↑ Podzemné skladovanie zemného plynu v NAFTA a.s. [online]. NAFTA a.s., 2022-10, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  15. 1 2 3 V Lábe sa zrútila kostolná veža [online]. Záhorák, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  16. 1 2 3 4 5 6 V obci Láb na Záhorí spadla kostolná veža [online]. Pravda, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  17. ↑ V Lábe sa zrútila kostolná veža [online]. Noviny.sk, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  18. 1 2 3 Pád kostolnej veže v Lábe. Možná príčina vás šokuje [online]. TNLive.sk, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  19. 1 2 3 Spadnutá veža odhalila tajomstvo, o ktorom miestni vôbec netušili [online]. Postoj, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  20. 1 2 3 Láb [online]. Apsida.sk, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  21. ↑ Na dostavbu celej kostolnej veže v Lábe nie sú peniaze [online]. SME – Môj Záhorie, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  22. ↑ Láb – Kostol Všetkých svätých [online]. Pamiatky na Slovensku, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  23. ↑ Kišonová-Hubová, Mária [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Obecné kroniky Lábu (1945 – 1951, 1976 – 2012, 1999 – 2023) a pamätné knihy, dostupné na webe obce.[1]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Láb

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Kronika obce [online]. Obec Láb, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Láb&oldid=8373757“